International Engineering Fair 2010 in Nitra, invitation and list of exhibitors.

Produktové �lenenie ve�trhu

Ve�trh je koncipovaný do 23 základných produktových skupín. Najdôle�itejšie z nich sa rozšírili do samostatných výstav. Sú to EUROWELDING - 16. ro�ník medzinárodnej výstavy zvárania a technológií pre zváranie, CAST-EX - 16. ro�ník medzinárodnej výstavy zlievania, hutníctva, a metalurgie, CHEMPLAST - 14. ro�ník medzinárodnej výstavy plastov a chémie pre strojárstvo a EMA - 10. ro�ník medzinárodnej výstavy elektrotechniky, merania, automatizácie a regulácie. 

Ú�as� viac ako 450 vystavovate�ov a spoluvystavovate�ov, ktorí zastupujú �alších 200 firiem zo SR, �R, Belgicka, Nemecka, Rakúska, Po�ska, Švaj�iarska, Švédska, Španielska, Fínska, Dánska, USA, Slovinska, Talianska, Francúzska, Indie, Japonska, Taiwanu, Izraelu, Kórejskej republiky a �íny, je pre organizátorov vyjadrením ve�kej dôvery. Predstavia sa v 10 pavilónoch a na vonkajšej výstavnej ploche na celkovej výstavnej ploche viac ako 23 000 m2. 

Cielená komunikácia pre odborníkov

Pod�a mana�éra projektu Ing. Jenisa, sa ka�dý ú�astník ve�trhu stane aj v tomto roku sú�as�ou cieleného a koncentrovaného diania v jednom z najvýznamnejších odvetví národného hospodárstva, ktoré sa nitrianske výstavisko usiluje rozvíja� u� takmer                    17 rokov.  Uvedené podujatia tvoria do�asné mikrotrhy, ktorých úlohou je o�ivi� aktuálny dopyt. Strojárstvo má v SR tradi�né zázemie. Napriek situácii na reálnom trhu, v ktorej sa toto odvetvie dnes nachádza, je jedným z dôle�itých cie�ov pomôc� posilni� postavenie ú�astníkov ve�trhu v domácej i medzinárodnej sú�a�i. 

Podiel domácich a zahrani�ných firiem sa medziro�ne zásadne nezmenil. Za posledné 3 roky slovenské firmy predstavujú pribli�ne 60%-ný podiel na celkovom po�te vystavovate�ov a zahrani�né subjekty tvoria asi 40 %. 

Odborníci a špecialisti, ktorých podiel na návštevníkoch predstavuje takmer 70%, majú v Nitre mo�nos� konfrontova� svoje skúsenosti, názory a výrobcovia porovnáva� výsledky vlastného vývoja, ktoré premietli do vystavovaných exponátov. 

Práve vzájomná konfrontácia pomáha výrobcom pri poznávaní vlastnej konkurencieschopnosti. Ve�trh podporili aj odborní partneri - Ministerstvo hospodárstva SR, Zväz strojárskeho priemyslu SR, Bratislava, Slovenská zvára�ská spolo�nos� a �alší. 

Podpora inovácií a sprievodné akcie

„Po�as ve�trhu budú na výstavisku udelené ocenenia „Inovatívny produkt roka 2009“. Túto sú�a� vyhlásilo Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré ju organizuje spolu s agentúrou SIEA, s cie�om povzbudi� podnikate�ské subjekty a fyzické osoby k inovatívnym aktivitám. Pripravili sme tie� sú�a� o cenu ve�trhu, v rámci ktorej bude ocenených dovedna                        6 exponátov a jedna expozícia. Z uvedených bude jeden ví�azný exponát z výstavy EMA, �alšie dva z výstavy Chemplast a Eurowelding, hovorí Ing. Jenis“. 

V sú�a�i o najlepší strojársky výrobok roka, ktorú vyhlasuje Zväz strojárskeho priemyslu SR, budú ocenené 3 výrobky. Samostatnú cenu udelí aj �asopis Strojárstvo / Strojírenství. Všetky sú�a�e budú slávnostne vyhodnotené na spolo�enskom stretnutí vystavovate�ov 25. mája. Pre odborníkov sa pripravuje medzinárodná vedecká konferencia "Nové trendy v konštruovaní a v tvorbe technickej dokumentácie 2010" d�a 27. 5. v posluchárni CH SPU v Nitre, 15. medzinárodná vedecká konferencia "Kvalita a spôsobilos� technických systémov" d�a 25. 5. v Agroinštitúte Nitra a 14. ro�ník celoštátnej konferencie pre pracovníkov v elektrotechnických odboroch " ELEKTRON 2010" d�a 26. 5. v Agroinštitúte Nitra. Agentúra SARIO pripravuje "Medzinárodný strojársky koopera�ný de� - Engineering 2010" d�a 27. 5. 2010 v pavilóne F v areáli Agrokomplexu.  Prebehne aj valná hromada Slovenskej zvára�skej spolo�nosti i viaceré firemné prezentácie v kongresových priestoroch v pavilóne K, kde sa odprezentuje firma U. S. Steel Košice v d�och 25.- 27. 5. a Pramet Slovakia, s.r.o. �ilina d�a 26. 5., Bystronic Czech Republic, s.r.o. v d�och 25. - 28.5. 2010 a Technická inšpekcia, a.s. 25.5. a 27.5. 2010.

Trendy v odvetví strojárstva 

V sú�asnosti sa v tejto oblasti kladie dôraz na integrovaný prístup v oblastiach energetickej, environmentálnej a priemyselnej politiky za ú�elom synergie ich cie�ov, nasmerovaných do trvalo udr�ate�ného rozvoja prostredníctvom podpory inovácií procesov a postupov, zameraných na rast podielu pridanej hodnoty vo�i spotrebe materiálov a energií.  Ide o zabezpe�enie rozvoja pri zni�ovaní nepriaznivých environmentálnych dopadov, súvisiacich so zni�ovaním surovinovej a energetickej náro�nosti výroby. K trvalo udr�ate�nému rozvoju prispieva i podpora výrobkových inovácií, ktoré budú zamerané na bezpe�nejšie produkty pri zachovaní optimálneho �ivotného cyklu produktov.

Trendy v strojárstve mo�no stru�ne sústredi� do:

-oblasti automatizácie a informatiky v strojárstve pri zna�nej elektronizácii strojárskej produkcie s trendmi miniaturizácie, zlu�ovania funkcií, resp. výroby multifunk�ných zariadení, 

-oblasti techniky ochrany �ivotného prostredia z dôvodu orientácie sa na ekologizáciu celej spolo�nosti, vyu�ívania nových zdrojov energií, náhradu existujúcich zdrojov a technológií za�a�ujúcich �ivotné prostredie,

-presunu kapacít orientovaných na zabezpe�enie celého komplexu slu�ieb pre oblas� vo�ného �asu (od dopravy cez zariadenia na získavanie informácií v reálnom �ase, vrátane zabezpe�enia celého spektra slu�ieb),

-stierania rozdielov medzi jednotlivými odvetviami tak, ako ich vnímame v dnešnej podobe, napr. strojárstvo a elektrotechnika,

-vyu�ívania nových materiálov následne vy�adujúcich nové výrobné technológie a technologické výrobné zariadenia.

Vývoj priemyslu a odvetvia strojárstva v SR

Globálna kríza zaznamenala rozsiahle negatívne dopady na ekonomiky jednotlivých krajín. Slovenská ekonomika pre svoju otvorenos� je ve�mi citlivá práve na vývoj v najrozvinutejších krajinách, predovšetkým v rámci EÚ, kam smeruje podstatná �as� slovenského exportu. 

Ekonomika SR klesla reálne v prvom a� tre�om štvr�roku 2009 o 5,3%, �o predstavuje výrazný prepad oproti rovnakému obdobiu roku 2008 (rast 7,8%) a aj celému roku 2008    (rast 6,4%). Vývoj odrá�a vplyv hospodárskej krízy, ktorá priniesla zna�né oslabenie zahrani�ného dopytu, �o spôsobilo pretrvávajúci pokles dynamiky slovenského exportu, priemyselnej výroby, trhu práce a celkového domáceho dopytu. Spomalenie potenciálneho rastu sa prejavilo na ekonomickom vývoji, ktorý sa nachádza hlboko pod svojou potenciálnou úrov�ou. Avšak slovenská ekonomika vykazuje lepšie medzikvartálne výsledky ako napríklad krajiny v rámci OECD. 

Pod�a dopytovej štruktúry ekonomiky bol v medziro�nom porovnaní pokles v prvom a� tre�om štvr�roku 2009 spôsobený poklesom domáceho aj zahrani�ného dopytu. Reálne klesla ka�dá zlo�ka HDP okrem kone�nej spotreby vlády (rast o 2,5%). Kone�ná spotreba domácností klesla o 0,2%. To bolo spôsobené zhoršením podmienok na trhu práce ako aj poklesom spotrebite�skej dôvery za�iatkom roka. V druhom štvr�roku  domáca spotreba zaznamenala medziro�ný rast o 0,5%, avšak v tre�om štvr�roku opä� poklesla o -0,3%. Bilancia zahrani�ného obchodu za prvý a� tretí štvr�rok (v be�ných cenách) bola kladná a lepšia ako v rovnakom období roku 2008, k �omu prispelo kladné saldo zahrani�ného obchodu v druhom a tre�om štvr�roku.

Z h�adiska odvetvovej štruktúry najviac k poklesu HDP v prvých troch štvr�rokoch roku 2009 prispeli exportne orientované odvetvia, ktoré doteraz generovali vysoký rast. Ide predovšetkým o výrobu dopravných prostriedkov, strojov a elektrických zariadení. V novembri 2009 však priemyselná výroba dosiahla prvýkrát od októbra 2008 medziro�ný rast na úrovni 1,04 %, �o však bolo do istej miery spôsobené aj ni�šou  porovnávacou základ�ou, v decembri 2009 to u� bol rast na úrovni 11,9 %.  Najrýchlejšie rástli práve výroba dopravných prostriedkov, výroba strojov, ako aj  výroba elektrických zariadení. Za prvých jedenás� mesiacov roku 2009 poklesla o 15,8 %. V roku 2009 priemyselná produkcia oproti rovnakému obdobiu minulého roka poklesla o 14,59 %. Hrubý domáci produkt rástol medzikvartálne vyjadrený v mil. Eur postupne – prvý štvr�rok dosiahol hodnotu 14 448,9 mil. eur, druhý štvr�rok mierne rástol na hodnotu 15 770,2 mil. Eur a hodnota HDP v tre�om štvr�roku sa dostala na hodnotu 17 035,3 mil. Eur. Vláda SR na vznik finan�nej krízy reagovala prijatím súboru protikrízových opatrení, ktoré boli smerované do oblasti makroekonomiky, fiškálnej a rozpo�tovej politiky, do jednotlivých štrukturálnych politík a oblasti podnikate�ského prostredia. Aj v sú�asnosti svoju aktivitu smeruje najmä na plnenie tých opatrení, ktoré sú zamerané na okam�ité zvýšenie agregátneho dopytu a tým aj na o�ivenie spotreby  a výroby. K takýmto opatreniam patrí najmä zrýchlenie �erpania fondov EÚ, výstavba  3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce a realizácia ve�kých investi�ných zámerov (PPP projekty). Súbe�ne sa vytvoril priestor na realizáciu opatrení v oblasti zamestnanosti a aktívnej politiky trhu práce. Do tejto oblasti bola smerovaná podstatná �as� vy�lenených finan�ných zdrojov na protikrízové opatrenia. 

Opatrenia na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej krízy, prijaté vládou Slovenskej republiky splnili a na�alej plnia svoj hlavný cie�, �iasto�nú elimináciu negatívnych dopadov globálnej krízy na Slovensko. Opatrenia sú porovnate�né s opatreniami prijímanými v iných �lenských štátoch EÚ a taktie� sú v súlade s Plánom hospodárskej obnovy Európy. Sú�asný vývoj nazna�uje, �e nie je u� vhodné pripravova� �alšie opatrenia v súvislosti so zmiernením dopadov globálnej ekonomickej krízy, ale je potrebné podporova� prijaté opatrenia, ktoré sa v praxi osved�ili ako najú�innejšie.

Pokles vonkajšieho dopytu sa odrazil na vývoji zahrani�ného obchodu. Zní�enie objemu exportu tovarov bolo zaznamenané u� v poslednom štvr�roku 2008, pri�om za dvanás� mesiacov roka 2009 zaznamenal objem exportu pokles na úrovni 19,9 %. Najvýraznejšie prepady zaznamenala oblas� automobilového a hutníckeho priemyslu. Saldo obchodnej bilancie bolo po dvanástich mesiacoch roka 2009 aktívne vo výške 1 257,0 mil. Eur, �o bolo spôsobené rýchlejším poklesom dovozov v porovnaní s vývozmi. Za zlepšením salda bol ni�ší dovoz priemyselných dodávok a príslušenstva dopravných zariadení. V prvých desiatich mesiacoch roku 2009 prišlo k medziro�nému zlepšeniu salda be�ného ú�tu platobnej bilancie o 1987,4 mil. Eur, pri�om dosiahnutý deficit bol vo výške 1 298,3 mil. Eur. Zlepšenie salda bolo spôsobené predovšetkým pozitívnym vývojom na strane bilancie tovarov.

Z poh�adu predpokladaného hospodárskeho vývoja Medzinárodný menový fond predpovedá Slovensku najvyšší rast HDP v rámci eurozóny (3,7 %). O�akávania v podobnom duchu – teda najvyšší rast slovenskej ekonomiky v tomto roku v rámci eurozóny predpokladá tie� Európska komisia (1,9%), OECD (2 %). Najnovší odhad EBRD (Európska banka pre obnovu a rozvoj v Londýne) predpokladá dokonca 2,8 percentný rast. Týmto predpokladom  odpovedá aj výsledok prieskumu Európskej komisie, v rámci ktorého ešte v  septembri 2009 Slovensko bolo jedinou z krajín EÚ, kde len jedno percento zahrani�ných investorov uviedlo, �e plánuje odís� z krajiny v �ase aktuálnych nepriaznivých následkov globálnej hospodárskej krízy. V ostatných �lenských štátoch EÚ sa tento priemer pohyboval na úrovni 5 %. S výraznejším o�ivením ekonomiky sa ráta v druhej polovici roka 2010 a najmä v roku 2011. Je potrebné si uvedomi�, �e ekonomika sa bude len postupne zotavova� z hospodárskej krízy. Údaje o vývoji svetového hospodárstva za tretí štvr�rok 2009 nazna�ujú o�akávaný obrat vo vývoji hospodárskeho cyklu. Poukazujú taktie� aj na krehkos� o�ivenia a na vysokú nezamestnanos�, ktorá sa nezni�uje ani po stabilizácií finan�ných trhov a ekonomík. V globálnom meradle, riešenie sa preto h�adá v inštitucionálnych reformách, zvýraznení postavenia �íny, Indie, Brazílie v svetovom hospodárstve, ale hlavne v zrýchlení prechodu k znalostnej ekonomike, energetickej bezpe�nosti a v spolo�nom európskom prístupe k riešeniu vzniknutých problémov.