Choose the optimal option for the fulfilment of the objectives of the directive on waste recycling?

Aby sa táto nová legislatíva stala reálnymi reálnym nástrojom), cez ktorý sa bude da� v praxi realizova� plnenie jednotlivých cie�ov smernice, je nevyhnutné to v pripravovaných dokumentoch zoh�adni� tak, aby sa vyhlo stanoveniu  percent  a �ísel, ktoré je nereálne splni�.

Ke�e u� teraz máme s prijatím novej legislatívy zna�ný sklz a reálne nám hrozia sankcie, uvedomujeme si, �e tlak je zna�ný. Prioritou pri tvorbe systému by v ka�dom prípade malo by� zoh�adnenie všetkých dostupných údajov, faktov a pod�a toho by sa primerane mali nastavi� jednotlivé kritériá, s dôrazom na ekonomickú  udr�ate�nos� pri zefektív�ovaní separovaného zberu a recyklácie do roku 2020.

Do úvahy je treba vzia� podstatný  fakt, �e smernica je záväzná pre ka�dý �lenský štát EÚ bez oh�adu na to, �i �lenský štát stihol jej implementáciu v stanovenom termíne. Rozhodujúci  je výsledok, ale �lenský štát má mo�nos� vo�by, akou formou a akými prostriedkami ho dosiahne.

Pre budovanie celého systému separovaného zberu je ve�mi podstatné Rozhodnutie Komisie 2011/753/EU zo d�a 18.11.2011, ktorým sa stanovili pravidlá a metódy výpo�tu pre dodr�iavanie cie�ov v roku 2020.  Pod�a �l.3 odst.1, Rozhodnutia komisie 2011/753/EU, �lenský štát  má mo�nos�  si vybra� jeden variant,  ako bude vykazova� dodr�iavanie jednotlivých cie�ov ur�ených pre komunálne odpady v �l. 11 odst. 2 písm. a) smernice 2008/98/ESa:

a) príprava na opätovné pou�itie arecykláciu odpadu zdomácností ako papier, kov, plasty, sklo;

b) príprava na opätovné pou�itie arecykláciu odpadu zdomácností ako papier, kov, plasty, sklo alebo iných druhov odpadu zdomácností zjedného materiálu alebo podobného odpadu iného pôvodu;

c) príprava na opätovné pou�itie arecykláciu odpadu zdomácností;

d) príprava na opätovné pou�itie arecykláciu komunálneho odpadu;

Z toho titulu je dôle�ité po analýze zvoli�  tú mo�nos�, ktorou má Slovensko šancu tieto ciele reálne dosiahnu�. Mala by prebehnú� odborná diskusia, aby sa zvolil najvhodnejší variant a zoh�adni�:

• skuto�nos�, �e údaje omno�stve odpadu na opätovné pou�itie arecykláciu sa s�ítavajú anevykazujú sa samostatne (50% spolu, nie zka�dého odpadu na recykláciu), kde výstupom má by� zní�enie mno�stva komunálneho odpadu na polovicu, ur�eného na zneškodnenie
• výrazné regionálne rozdiely a špecifiká
• potrebu zjednoti� evidenciu komunálneho odpadu adomového odpadu tak, aby mala reálnu výpovednú hodnotu
• potrebu zjednotenia pojmov

Termínom, dokedy tak musíme urobi�, je pod�a �l.3, odst. 5 Rozhodnutia Komisie 2011/753/EU august 2012.

Priamo s vyššie uvedeným, súvisia aj  niektoré závery štúdie: „Analýza zlo�enia zmesového komunálneho odpadu a metodika odberu vzoriek", ktorú v spolupráci s Mestom Košice a spolo�nos�ami NATUR-PACK, a.s. a KOSIT, a.s., zrealizoval kolektív Technickej univerzity v Košiciach, Hutníckej fakulty, Katedry ne�elezných kovov a spracovania odpadov pod vedením prof. Ing. Tomáša Havlíka, DrSc.

Štúdia sa venovala materiálovej analýze zmesového komunálneho odpadu v lokalite Košice. Metodika a optimálny postup materiálovej analýzy zmesového komunálneho odpadu sa  stanovili na základe overených praktík  vo viacerých európskych mestách. Realizovali sa štyri kampane, v ka�dom ro�nom období v mestských lokalitách, ktoré boli vybrané z h�adiska zástavby, populácie a typov pou�ívaných kontajnerov na zber komunálneho odpadu.

Oblas� bola rozdelená na 3 lokality :

• sekcia rodinných domov
• sídlisková sekcia
• zmiešaná sekcia

Vo všetkých lokalitách je funk�ný separovaný zber papiera, skla, plastov a kovov.

Z výsledkov analýzy je jednozna�né, �e najvä�ší podiel z celkového mno�stva zmesového komunálneho odpadu má v ka�dom ro�nom období BRKO - 48,64% (s výraznejšie vyšším podielom v domovej zástavbe ako v sídliskovej) - tento záver by mohol nazna�ova�, ktorý z mo�ných variantov by bolo vhodné vybra�, kde sú zna�né rezervy a pozornos� zamera� na kompostovanie (prioritne domáce, prípadne lokálne kompostovanie).

�alším zaujímavým záverom je pomerne vysoký výskyt papiera, �o je predpoklad na rozšírenie - zahustenie zberu tejto komodity.  U plastov je prekvapivý  napríklad podiel fólie - 6,97%, kde tento záver je mo�né vyu�i� a nasmerova�  obyvate�ov, aby sa aj tento druh plastov umiest�oval v kontajneroch, prípadne vreciach,  ur�ených na separovaný zber, kde sa preva�ne nachádza PET, �o dokazuje pomerne nízky percentuálny podiel - 1,87%, nachádzajúci sa v skúmanom zmesovom komunálnom odpade.  Z analýzy vyplynulo viacero zaujímavých záverov, z ktorých niektoré vyvracajú (napr.: nízky obsah PET a elektroodpadu v komunálnom odpade), iné potvrdzujú dlhodobo akceptované konštatovania (napr.: vysoký obsah bioodpadu v komunálnom odpade), ktoré sú premietnuté v jednotlivých východiskových dokumentoch.

Pri analýze sa zvláš� u jednotlivých komodít skúmal aj podiel obalov, �o má rovnako vysokú výpovednú hodnotu. U skla sa vyskytovalo výlu�ne obalové sklo s celkovým podielom 4,52 % zo skúmaného komunálneho odpadu. Kovové obaly tvorili podiel 1,92 % a VKM 1,19 %.

Z vyššie uvedeného  je zrejmé, �e ka�dý región mô�e ma� svoje špecifiká, preto by bolo vhodné vykona� podobnú analýzu v ka�dom vä�šom územnom celku. V Košiciach sa pomocou tejto analýzy odkryli  �alšie mo�nosti nastavania logistiky separovaného zberu odpadu. Aby bol celý výstup komplexný, je potrebné vykona� podobnú analýzu aj z ve�korozmerného  odpadu (privá�aného vo VKK), vyseparovaného odpadu v rámci separovaného zberu (kontajnerový a vrecový zber),  „podobného odpadu" - IaC - (odpad z úradov, inštitúcií, drobných �ivnostníkov, obchodníkov a pod.), prípadne príslušného druhu odpadu umiestneného v zberných dvoroch.

Prvý, významný  krok je splnený a nazna�il rezervy a �alšie smerovanie k tomu, aby sa zbyto�ne naslepo  nevenovali investície a pozornos�  nepodstatným komoditám, prípadne formám zberu (maximálne ich vyu�i� ako doplnkové  pri motivácii detí v procese zvyšovania environmentálneho povedomia).

 Z komplexnejšieho záberu, ke�e je avizované, �e verzia zákona o odpadoch je takmer vo finálnej podobe a POH bol u� Vládou SR schválený, bolo by na mieste skúsi�  pozrie� sa na veci z tohto uhla poh�adu. Reálne výstupy z praxe by mali pomôc� zvoli� jednotnú metodiku a navigova�  smerovanie k reálnemu splneniu cie�ov smernice, aj ke� sa zdá, �e rok 2020 je ešte príliš vzdialený.  Systém však nastavujeme práve teraz.